Od roku 2009 je 20. február Svetovým dňom sociálnej spravodlivosti

Medzinárodná organizácia práce (ILO) vypracovala v súvislosti so Svetovým dňom sociálnej spravodlivosti Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve.

Podľa ILO Svetový deň sociálnej spravodlivosti pripomína potrebu budovania spravodlivejších spoločností. Tohtoročná téma Svetového dňa sociálnej spravodlivosti znie: "Koalícia za sociálnu spravodlivosť: preklenutie rozdielov, budovanie aliancií." Téma poukazuje na dôležitosť dialógu o krokoch potrebných na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Podľa Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v dejinách spoločenskovedného myslenia sformovalo viacero teórií spoločenskej spravodlivosti. Ich autori sa snažili nájsť podmienky zaručujúce stabilitu spoločenského poriadku, ktorý by nebol v kontraste s rovnosťou medzi ľuďmi.

Počas druhej svetovej vojny sa uvažovanie o sociálnej spravodlivosti a jej súvislosti so spoločenskou stabilitou a mierom zintenzívnelo. "Vyústilo do prijímania medzinárodných deklarácií a dohovorov žiadajúcich signatárske štáty, aby prijímali opatrenia, ktoré zabezpečia obyvateľom nielen spravodlivú mzdu za vykonanú prácu, ale aj všeobecnú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, slušné bytové a ďalšie podmienky, ktoré by ľuďom umožňovali nielen formálne, ale aj reálne mať svoj život vo svojich rukách a slobodne sa rozhodovať," uviedla pre TASR Kusá.

Presvedčenie, že sociálne práva sú nevyhnutné pre plnohodnotné napĺňanie ľudských práv, sa však podľa nej v posledných dekádach dostáva do úzadia. Jeden z dôvodov je aj to, že s neplnením medzinárodných dohovorov, v ktorých sa k ich uznávaniu zaväzujeme, nie sú spojené žiadne sankčné mechanizmy.

"Na politiku jednotlivých signatárskych štátov majú silný vplyv ekonomické ťažkosti a pokles zdrojov na financovanie verejných programov, ale aj prevládnutie ideológií, ktoré vyzdvihujú princíp zásluhovosti a za nespravodlivé pokladajú prerozdeľovanie zdrojov v prospech vyrovnávania životných šanci slabších. Takéto ideológie často otvorene označujú myšlienky sociálnej spravodlivosti za prežité, brániace ekonomickému rozmachu a poškodzujúce všetkých," skonštatovala Kusá.

Aj preto je kladenie dôrazu na sociálnu spravodlivosť v jednotlivých štátoch odlišné. "Kým v niektorých štátoch tieto princípy podporujú aj vzdelávacie inštitúcie a sociálna rovnosť je považovaná za silnú a verejne podporovanú myšlienku, v iných spoločnostiach, vrátane slovenskej, princípom sociálnej spravodlivosti silno konkuruje idea, že prerozdeľovanie v prospech slabších je na ujmu a úkor úspešnejších, teda sociálne nespravodlivé," uviedla sociologička.

Konsenzus či nejaká všeobecnejšia predstava o sociálnej spravodlivosti sa podľa nej dá nájsť vďaka medzinárodným porovnávacím výskumom a zverejňovaniu rebríčkov, ktoré stimulujú verejnú mienku, motivujú politikov a udržiavajú ideu sociálnej spravodlivosti vo verejnom povedomí.

Napríklad Index sociálnej spravodlivosti, s ktorým pracuje Bertelsmannova nadácia, posudzuje sociálnu spravodlivosť spoločnosti podľa šiestich dimenzií: predchádzanie chudobe, spravodlivosť vo vzdelávaní, prístup na trh práce, sociálna súdržnosť, zdravie a medzigeneračná spravodlivosť. Tieto oblasti posudzujú odborníci na príslušné verejné politiky. V roku 2019 sa Slovensko v rebríčku štyridsiatich štátov EÚ a OECD nachádzalo na 22. mieste. Prvé štyri miesta zaujali Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko a piate bolo Švédsko.

Z jednotlivých oblastí Slovensko experti najlepšie hodnotili v oblasti predchádzania chudobe (11. miesto), pretože podľa štatistík Eurostatu patrí Slovenská republika medzi štáty s najnižším podielom populácie v riziku príjmovej chudoby. Najhoršie sme sa umiestnili v oblasti spravodlivosti vo vzdelávaní (37. miesto) a v prístupe k trhu práce (36. miesto).

V rebríčku sociálnej spravodlivosti, ktorý vyvinuli odborníci z Pennsylvánskej univerzity sa podľa Kusej dáta zbierajú zisťovaním sociálneho zmýšľania obyvateľstva a jeho názorov na kvalitu života v krajine. Do posudzovania je zapojených 87 štátov.

Kvalita života tu bola charakterizovaná dobrým fungovaním pracovného trhu, ekonomickou stabilitou, cenovou dostupnosťou, ústretovosťou spoločnosti k rodine, príjmovou rovnosťou, dobrým fungovaním vyspelého zdravotníctva a vzdelávacieho systému. Aj v tomto rebríčku sa na prvých miestach umiestňujú škandinávske štáty a Kanada. Slovensko je v kvalite života na 47. mieste. V sociálnom zmýšľaní či zameraní politík sme na tom lepšie - na 29. mieste.